Majka je mladá Rómka, vysokoškoláčka, ktorá žije v dedinke Bystré. Zaujíma ju život Rómov kedysi a dnes. Prostredníctvom troch rozhovorov sa nám rozhodla priblížiť, ako sa Rómom v jej rodisku žilo a žije dnes. V rozhovoroch sa stretneme s pánom Jozefoma Mitrášom, ktorý si pamätá, život v rómskej osade spred 40 rokov, Evou Mitrášovou, ktorá viedla rómsku družinu a s Michalom Mitrášom, ktorý založil a viedol rómsky tanečný súbor.
Som Rómka a fascinuje ma život Rómov kedysi a dnes. Ľudia s ktorými som realizovala rozhovory, majú podľa mňa silné príbehy. Každý z rozhovorov ma niečo naučil. Keďže je to moja prvá skúsenosť s nahrávaním, mala som pri rozhovoroch stres. Ale keď som sa tým ľuďom pozrela do očí a videla som tú iskru, u niekoho slzu, nadšenie, nádej a samozrejme aj stres v ich očiach tak som si uvedomila, že som to práve ja, ktorá im musí spríjemniť atmosferu, keďže oni sú tí, ktorí budú rozprávať. Počas stretnutí som si s každým prešla príbeh v našom jazyku – rómčine. Týchto ľudí dobre poznám a vedela som presne na akú tému chcem s každým viesť rozhovor. Bola som veľmi milo prekvapená, ako krásne sa mi otvorili a nemali problém odpovedať mi na každú otázku, ktorú som sa opýtala. Musím poukázať na to, že v nahrávkach nie je počuť všetko, čo som predtým počula ja. Keď som zapla nahrávanie tak sme hlavne kvôli nerómom a rómom, ktorí nerozumejú po rómsky začali rozprávať po slovensky. Všetci mali problém s vyjadrovaním sa v slovenčine, keďže to nie je ich materinský jazyk. Snažila som sa vám zachytené a nespomenuté detaily napísať do textu. Je iné o tom písať a možno aj počuť ako vidieť toho človeka ako o tom rozpráva.
Život v rómskej osade
Najsmutnejší príbeh mal pán Jozef Mitráš (62). Pri rozhovore s ním som mala aj ja slzy v očiach. Život Rómov v Bystrom kedysi a dnes sa nedá porovnať. Vypočujte si jeho spomienky.
Pán Mitráš je jedna z mála osôb, ktorá si pamätá život v Bystrom, kedy u nás existovala rómska osada. Táto téma ma fascinovala natoľko, že som sa o našej histórii chcela dozvedieť viac. Je to už viac ako 40 rokov, čo Rómovia v Bystrom bývajú medzi Nerómami a rómska osada je pre nás už len vzácna spomienka. Pánovi Mitrášovi sa o spomienkach hovorilo ťažko, preto som niektoré odpovede nenahrala, ale s jeho súhlasom som o nich napísala. Spomínal mi rasizmus, ktorý si musel zažiť. Cesta do školy mu trvala príliš dlho a vždy na hodinu meškal. Pán starosta im preto vytvoril preukazky, aby mohli chodiť autobusom. Rómski žiaci teda čakali na zastávke, ale keď autobus prišiel, šofér ich odmietol zobrať, lebo v autobuse nechcel mať Rómov.
Rómska osada bola pri rieke Topľa a veľakrát sa stalo, že počas dažďa voda stúpla a osadu zaplavilo. Rómovia museli všetko v osade nechať, vzali len deti a utiekli k Nerómom. Tí ich prichýlili do maštale, kde v tom čase chovali dobytok. Rómovia tam mohli zostať, kým voda neustúpila.
Najťažšie sa Pánovi Mitrášovi hovorilo o tom, ako Nerómovia bezdôvodne prišli do rómskej osady a nemali problém ublížiť mužovi, žene a dokonca dieťaťu. Hovoril tiež o tom, ako Nerómski občania šli v noci do lesa, našli mravenisko, pozbierali mravce a využili to, že Rómovia mali veľa detí a preto spali v jednej izbe aj desiati. Tie mravce na nich hodili. V nahrávke tiež spomína cestu, ktorou museli Rómovia chodiť. Pre Rómov bola len jedna cesta. Je to neskutočne dlhá cesta a dodnes ju v Bystrom máme. Aby sa človek dostal do školy, k lekárovi či do obchodu musí kráčať minimálne hodinu. O vychádzkach a o baroch si dovolím spomenúť aj to, že Rómovia naozaj nemali možnosť sadnúť si niekam na drink, nemohli vstúpiť do baru a ak to aj urobili tak Nerómovia im fyzicky ublížili. Pán Mitráš bol v tom čase dieťa. O jeho zážitkoch by sa dala napísať kniha.
Verím, že takýto rasizmus už nie len v Bystrom, ale ani na žiadnej dedine či v meste nezažijeme.
Eva Mitrášová (52) Rómska družina
Na rozhovor s pani Mitrášovou som sa veľmi tešila. Táto téma je môjmu srdcu veľmi blízka – rómsku družinu som sama navštevovala. Predtým ako v rómskej družine začala pani Mitrášova pracovať, viedli ju tety bez pedagogického vzdelania. Chodiť do družiny bol skvelý zážitok. Po škole sme boli v družine s kamarátkami a kamarátmi, tety si s nami urobili domáce úlohy a mohli sme sa hrať. Domáce úlohy som už doma neriešila, rodičia tety z družiny dobre poznali a nemali dôvod nedôverovať im, že s nami úlohy spravili správne. Išlo o učivo 1.stupňa na základnej školy.Problém nastal až na vyučovacej hodine, keď sme si ako trieda s pani učiteľkou úlohy kontrolovali. Deti z rómskej družiny nemali úlohy dokončené, nemali správne vypočítané príklady alebo správny pravopis. Pani učiteľka z toho nebola nadšená, riešila to s riaditeľkou školy a tá aj s našimi rodičmi. Ako deti sme si neuvedomovali, čo sa deje a nechceli sme, aby nám družinu zatvorili. Mali sme sa tam tak dobre! V tom čase do družiny nastúpila teta Eva (pani Mitrášová). Ani ona nemala skončenú pedagogickú školu, ale nejakú strednú školu ukončenú mala. Teta Eva bola úžasná v tom, že sama má deti a preto jej žiadna domáca úloha, nerobila problém. V družine som sa začala cítiť ako keby som mala ďalšie vyučovanie. Teta Eva sa staralo o našu pripravenosť do školy. Kontrolovala nám každý príklad a každé i,í,y,ý, čítala s nami a z družiny urobila niečo neskutočné. Ostatné tety sa s nami hrali a vymýšlali pre nás akcie, aby sme sa v družine cítili dobre a aby to nebolo len o učení. Myslím si, že rómska družina je obrovská pomoc pre pedagógov. Teta Eva odporúča opäť otvoriť rómsku družinu v Bystrom. Súhlasím s ňou a myslím si, že rómska družina je potrebná v každej obci, kde žijú rómske školopovinné deti.
Rómsky súbor-Lači Števica
Michal Mitráš (47)
Pán Michal Mitráš v Bystrom vytvoril prvý mladý rómsky súbor. Chcem tým poukázať na to, že Rómovia sú hrdí na svoju kultúru. Tanec, spev, hudba – to je jednoducho naše. Robí nás to výnimočnými. Súbor nevznikol preto, aby sme súťažili s inými, kto je lepší. My Rómovia to nemáme vo zvyku. Súbor vznikol preto, aby boli mladí užitoční, aby nepremárnili svoj talent a dar, ktorý máme od Pána Boha. Myslím si, že toto nikdy nezanikne a určite sa nájde ešte mnoho takých ľudí ako je Pán Mitráš, ktorí nám to pripomenú. Rozhovor s pánom Mitrášom bol veľmi zaujímavý. V nahrávke nie je počuť hlavnú myšlienku projektu, ktorý pred rokmi zrealizoval. Pred nahrávaním rozhovoru som sa s pánom Mitrášom o projekte rozprávala, no v nahrávke rozhovoru vynechal veľa dôležitých vecí. Jedným z dôvodov bol práve jazyk. Slovenčina nie je jeho materinským jazykom – rozprávalo sa mu veľmi ťažko. Jedným z dôvodov založenia súboru, bolo jeho šesť detí. Pred rokmi sme v Bystrom mali viac mladých ľudí ako teraz. Nemohol sa pozerať na to, že mladí ľudia sa nemali kde stretávať a nevedeli čo majú robiť, keď si vyjdú s partiou kamarátov von. Aj preto vytvoril rómsky súbor. Mladí boli motivovaní a záujem o miesto v súbore bol veľmi veľký. Súbor nebol len o hudbe. Bolo to aj o emóciách, o vzťahoch, mladí sa naučili zodpovednosti, učili sa spolupracovať. Pán Mitráš hovorí o ľuďoch zo súboru ako o svojich deťoch. Súbor mu dal veľa. Činnosť súboru sa skončila pre nedostatok financií a tiež musel za prácou odcestovať, aby uživil svoju rodinu. Michal Mitráš je človek s veľkým srdcom. Mladí boli tak motivovaní a zapalení, že po zániku pôvodného súboru si založili vlastný.
Mária Peštová má dvadsaťtri rokov a pochádza z Bystrého. Pracuje v materskej škole ako asistentka učiteľa. Je študentkou druhého ročníka Prešovskej univerzity kde študuje odbor Predškolská a Elementárna Pedagogika.