Narozprávala: Michelle Kubištová
Milena Hübschmannová
Jeden gróf sa vracal domov z prechádzky, bol hladný, tak išiel do krčmy najesť sa. Pýtal si štyri vajíčka. Zjedol ich, chcel zaplatiť, pozerá, kde má peňaženku, ale zistil, že ju zabudol doma. Povedal krčmárovi: „Krčmár, nehnevaj sa, nechal som doma peňaženku, zajtra ti môj sluha donesie peniaze.“ Lenže gróf bol zábudlivý človek, na druhý deň neposlal krčmárovi peniaze, lebo zabudol. Uplynul rok a o rok dostal gróf list od sudcu. „Do troch dní musíte zaplatiť krčmárovi tisíc korún. Ak nezaplatíte, pôjdete do väzenia.“ Gróf bol prekvapený. „Prečo mám zaplatiť toľko peňazí?“ Potom si spomenul, že zabudol vrátiť dlh krčmárovi za štyri vajcia. „Za štyri vajcia mám zaplatiť tisíc korún? Či sa krčmár zbláznil?“ Gróf krčmárovi požadovaných tisíc korún nezaplatil, preto ho zavolali na súd. Prišiel gróf k sudcovi a pýta sa: „Ako je možné, sudca, že za štyri uvarené vajcia mám zaplatiť tisíc korún?“ Krčmár hovorí: „Počúvajte, pane, z každého vajíčka sa mohlo vyliahnuť kurča. Každé kurča mohlo zniesť toľko a toľko vajec. Z tých vajec sa zase mohlo vyliahnuť toľko a toľko kuriat. Ak by som predal všetky kurčatá, ktoré sa mohli vyliahnuť zo štyroch vajec, zarobil by som tisíc korún.“ Gróf ostal zarazený. Prosil sudcu, aby mu dal týždeň času, že si nájde advokáta. Sudca mu dal jeden týždeň. Gróf hľadal advokáta, hľadal, ale nikto sa na to nepodujal. U grófa slúžil Róm Janko. Pozerá, že gróf sa so slzami v očiach prechádza hore-dole, tak sa ho spýtal: „Čo sa vám stalo, pán gróf?“ „Keby si vedel, Janko! Veľké nešťastie ma postihlo.“ „Čo také?“ opýtal sa Janko. „Hovorí sa: Nie je taký deň, čo po ňom nepríde noc, a nie je taká noc, čo po nej nepríde deň.“ Gróf Jankovi všetko vyrozprával. „Ak mi dáte, pán gróf, toľko peňazí, koľko by ste dali najlepšiemu advokátovi, zbavím vás vášho nešťastia. Ale musíte mi kúpiť advokátsky oblek. Ja vám pôjdem za advokáta.“ Gróf urobil všetko, o čo ho Janko požiadal. Zobral si Róma za advokáta. Prešli tri dni a Janko poslal grófa presne o deviatej hodine na súd. „Nebojte sa,“ hovorí grófovi Janko, „ja po pol hodine prídem. Len povedzte pánom, že chcete počkať na svojho advokáta.“ Sudca čakal, krčmár čakal a gróf hovorí: „Nehnevajte sa, páni, treba čakať na môjho advokáta.“ Zrazu vojde dnu Janko, oblečený v advokátskom obleku. „Kde si bol tak dlho, advokát?“ „Nehnevajte sa, páni, ale varil som hrach, pretože ho chcem poobede zasiať. Viete, že hrach sa dlho varí.“ „Ten advokát sa pomiatol!“ šepkajú si páni navzájom. „On chce zasiať uvarený hrach!“ „Advokát,“ volá krčmár, „ty veríš, že z uvareného hrachu ti niečo vyrastie?“ „Akurát to slovo som chcel od teba počuť, krčmár!“ hovorí Róm Janko. „Teraz mi povedzte, páni aj ty krčmár, môže sa z uvareného vajca vyliahnuť kurča?“ „Čo na to povieš, krčmár?“ pýta sa sudca. Krčmár sa nezmohol ani na jedno slovo. Samozrejme, že peniaze nedostal, ešte musel zaplatiť grófovi za to, že ho zahanbil. Gróf dal Jankovi taký honorár, že si kúpil veľký dom v Čechách. Dnes je podnikateľ, či niečo také, neviem. Keď nezomreli, žijú dodnes.
ADAMOVÁ, I. – ADAM, G. 2015. Rozprávky v slovenskom a rómskom jazyku. Bratislava: ŠPU, 2015. s. 92-93. ISBN 978-80-8118-157-3. https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/rozpravky-slovenskom-romskom-jazyku.pdf