Narozprávala: Michelle Kubištová
Naďa Husárová (Klub mladých rómskych autorov)
V rómskej osade a v dedine sa čakalo na radostnú chvíľu – narodenie dieťaťa. V rovnaký deň a v rovnakú hodinu sa v osade Barvali narodila dcéra Šukar a v dedine bohatej Nerómky dcéra Agnesa. Barvali mala dcéru peknú ako princezná. Mala tvár peknú ako ľalia, pery červené ako krv, oči modré ako obloha a vlasy zlatisté ako slnečný lúč. A dcéra bohatej Nerómky bola škaredá, pleť mala čiernu ako Cigánka, oči čierne ako uhoľ, aj vlasy mala ako havran. Avšak mala veľký talent na spev a tanec. Pri tanci sa niesla ako víla. Šukar závideli všetky dievčatá v osade a Agnese sa v dedine ľudia vysmievali, že vyzerá ako Cigánka. V jedno ráno sa Agnesa prechádzala a stretla svoje rovesníčky. „Dievčatá, kam ste sa vybrali?“ opýtala sa Agnesa milo. Cez zuby jej odpovedali: „Iba tak sa prechádzame.“ „Môžem sa pridať?“ prosila Agnesa. Dievčatá ju stroho odmietli a za chrbtom Agnesa počula, ako sa jej vysmievali.,No určite, ešte to, aby sa s nami prechádzala. Nech ide k Cigánom. Veď vyzerá ako Cigánka. Ha-ha-ha.“ Agnesa bola veľmi smutná. Veľmi ju to ranilo. „Prečo musím byť taká čierna?“ pomyslela si. Rozhodla sa, že pôjde do rómskej osady a pozrie sa, ako si nažívajú Rómovia. Prišla do osady, sadla si na kameň a počúvala, ako si mladé dievčatá pospevujú. Tu ju zbadala Šukar a podišla k nej. „Z akej si osady a ako sa voláš? Ja som ťa tu ešte nevidela,“ opýtala sa Šukar. „Vyzerá ako princezná,“ pomyslela si Agnesa, keď videla Šukar. „Volám sa Agnesa a nie som Rómka!“ posmešne odpovedala Agnesa. „Som z dediny a bývam blízko pri mlyne.“ „Dobre! Keď si už tu, tak poď medzi nás,“ pozvala ju Šukar. Agnesa sa pripojila k dievčatám a naučila sa zopár rómskych pesničiek. Odvtedy Agnesa a Šukar boli veľké priateľky. Deň čo deň chodila Agnesa do osady, aby bola spolu so Šukar. Agnesa spievala a tancovala spolu s dievčatami a Rómovia sa nevedeli vynadívať na jej ľahké tanečné pohyby a čudovali sa jej zvonivému hlasu. „Tá Nerómka má v sebe náš temperament, ako keby bola naša. Je tmavá, spieva ako slávik a naše tance ovláda lepšie ako rómske dievčatá,“povedali Rómovia. Mama Agnesy bola zvedavá, kam chodí jej dcéra každý deň. Rozhodla sa, že Agnesu bude sledovať. Po obede si Agnesa zbalila do batôžka pár buchiet a vybrala sa do osady. Jej mama pomaly išla za ňou a dcéra to ani len netušila. Agnesa vedela, že jej mama nemá rada Rómov, už aj preto, že jej dcéra vyzerá ako oni a všetci v dedine sa jej vysmievajú. „Pekný deň, Šukar!“ pozdravila sa Agnesa. Šukar ju milo privítala. „Už ťa čakám, Agnesa.“ „Priniesla som vám pár buchiet, ktoré mama napiekla,“ ponúkla Agnesa dievčatám buchty, ktoré rýchlo zjedli a dali sa do tanca. Agnesa im spievala. Vtom im do zábavy skočila mama Agnesy a začala kričať. „Agnesa, ako to, že si tu? Preboha, veď sú to Cigáni! Už aj sa odtiaľto prac domov!“ „Nie!“ vykríkla Šukar a chytila Agnesu za ruku. „Prečo nemôže byť Agnesa s nami? Nič zlé jej nerobíme. Nie sme zlí a nesídli v nás nenávisť ako vo vás. Vašu dcéru sme prijali medzi seba a máme ju radi. Čo urobili Nerómovia z dediny? Vysmiali ju a odvrhli od seba, hoci ona nemôže za to, ako vyzerá. Nik z dediny jej nepovedal milé slovo. My sme k nej boli milí a spriatelili sme sa s ňou. O čo sme teda horší ako vy?“ Tu sa mama Agnesy pozrela na Šukar a veľmi si priala, aby jej dcéra bola taká pekná ako ona. Vypočula si Šukar a pochopila, že má pravdu, no napriek tomu vzala Agnesu a odišli domov. Bolo ráno a Šukar sa so svojou mamou Barvali vybrali do dediny žobrať. Netušiac prišli aj do domu Agnesinej mamy. Tá vyšla von a keď ich videla, vyhnala ich preč a škaredo im vynadala. Barvali sa s ňou preto začala hádať. Agnesa a Šukar sa chytili za ruky a priali si, aby sa ich mamy prestali škriepiť. Šukar pobozkala Agnesu, a to keď ženy videli, boli obe prekvapené. Pochopili, že je zbytočné hádať sa, a prestali s tým. O tri dni Rómovia v osade mali veľkú slávnosť, ktorá sa konala len raz do roka. Šukar pozvala Agnesu a spolu s ňou prišla aj jej mama. Agnesa im začala spievať a všetci ju s úžasom počúvali. Vtom jej mama pocítila obrovskú hrdosť na svoju dcéru a bola rada, aká je jej dcéra. Už nechcela, aby sa zmenila či bola krajšia. „Moja dcéra je výnimočná, aká je,“ pomyslela si. Bola rada, že práve u Rómov našla svojich priateľov, pretože stále viac a viac začala vidieť, že Rómovia nie sú zlí, ako sa všade o nich vo svete šíri. Majú radi všetkých ľudí bez rozdielu. Majú veľké srdce naplnené láskou a dobrotou. Aj keď sa hádajú, či niekedy aj pobijú, vedia sa rýchlo zmieriť a všetko si odpustiť. Bohatej Nerómke z dediny už nikdy neprekážalo, že jej dcéra sa hrá s Rómami, a začala sa s nimi priateliť aj ona. Šukar a Agnesa boli veľmi šťastné, že už im nikto nebude brániť byť spolu.
ADAMOVÁ, I. – ADAM, G. 2015. Rozprávky v slovenskom a rómskom jazyku. Bratislava: ŠPU, 2015. s. 58-61. ISBN 978-80-8118-157-3. https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/rozpravky-slovenskom-romskom-jazyku.pdf