Keď deti vyrastajú v slume, gete alebo osade, ovplyvní ich to na celý život. Dôsledky generačnej chudoby pocítia ešte aj v dospelosti. Psychologička Shoshana Chovan skúma, aké dopady má nedostatočná výživa či neustály stres na vývoj detí z marginalizovaných rómskych komunít. Svojou prácou chce prispieť k tomu, aby sa im konečne dostalo zmysluplnej pomoci.
Vo vašom výskume sa venujete deťom do troch rokov. Prečo ste si vybrali práve raný vek?
Zvyčajne sú vtedy deti ešte vo svojich primárnych rodinách a netrávia čas v predškolských vzdelávacích inštitúciách. Zároveň je to obdobie, počas ktorého sa mozog vyvíja najviac. Od narodenia do povedzme dvoch rokov dieťa získava základy pre celý život, ktoré ovplyvnia, ako sa mu bude dariť v škole a neskôr v robote, či bude zdravé, ako sa bude správať.
V niektorých komunitách sa chudoba doslova dedí z generácie na generáciu. Aký má vplyv na deti?
Chudoba ovplyvňuje vývoj detí na mnohých úrovniach. Niektoré nám napadnú hneď, iné sú skrytejšie. Na prvý pohľad je zrejmé, že ak rodina nemá dosť peňazí, nedokáže zabezpečiť dostatok stimulačného materiálu, teda hračiek a knižiek, prostredníctvom ktorých sa deti učia. Rovnako si nemôže dovoliť výlety do zoo či dovolenky k moru, a tak mnohé veci ostávajú pre deti abstraktné. Rodičia vedia, že sú dôležité, a chceli by ich svojim deťom dopriať už len preto, že ich majú ostatné. Ide však o luxus, na ktorý nemajú prostriedky.
Ďalšou výzvou je napríklad dostatok a kvalita stravy. Keď je dieťatko v prvom roku života dojčené, nemusí to pôsobiť ako naliehavý problém. Kvalita materského mlieka sa však odvíja od matkinej stravy. Ak už v tehotenstve neprijíma dostatok minerálov a vitamínov, dieťaťu chýbajú látky potrebné pre zdravý vývoj mozgu a iných dôležitých orgánov. Môže rásť pomalšie alebo narásť nižšie. Strava chudobných rodín nie je veľmi pestrá. Najčastejšie majú na tanieri múčne jedlá, zemiaky, prípadne údeniny. Zeleninu a ovocie jedia málo, nemajú na ne peniaze a nepovažujú ich za sýte.
Čo sú dlhodobé dôsledky nedostatočnej výživy?
Keď deti nemajú dostatočný energetický príjem zo stravy, nemajú dostatok energie na to, aby sa hýbali a rozvíjali si motoriku. Ak sa menej pohybujú, menej explorujú okolité prostredie, menej sa o ňom učia. Deti v osadách ovplyvňuje aj to, že sú dlho nosené, aby sa nehrali na špinavej podlahe. Nemajú teda toľko príležitostí na štvornožkovanie, ktoré ovplyvňuje vývoj pravo-ľavej koordinácie. Neskôr môžu mať v škole ťažkosti s písaním, teda s koordináciou medzi okom a rukou.
Aké sú ďalšie neviditeľné dopady chudoby?
Deti žijúce v chudobe bývajú častejšie choré. Napríklad preto, že sa v ich okolí pohybuje veľa neočkovaných a neodčervených zvierat, ktoré prenášajú parazity. Mnohí rodičia fajčia, čo môže mať vplyv na vývin pľúc, srdca a imunitného systému detí. Ak rodina býva v blízkosti skládok odpadu, ohrozujú ich aj toxické látky. Toto všetko sú škodlivé vplyvy, ktoré odborne nazývame inzulty z prostredia.
Keď sú deti choré, nemajú toľko energie, aby skúmali svet okolo seba. Navyše keď ochorejú, zdravotná starostlivosť pre ne nie je ľahko dostupná. Či už preto, že zdravotnícky personál má voči nim predsudky, alebo preto, že rodičia dobre nerozumejú pokynom. Najväčším inzultom pre zdravie detí je však stres.
Prečo?
Dlhodobý a nadmerný stres poškodzuje endokrinný, imunitný, kardiovaskulárny a metabolický systém. Ovplyvňuje aj fungovanie psychiky a správanie. Stres do veľkej miery vyplýva z chudoby a prostredia, v ktorom tieto rodiny žijú. Keď rodičia riešia na dennej báze, čo dajú deťom jesť a kde zarobia peniaze, prirodzene prenášajú neustály stres do svojho rodinného prostredia. Ich domovy sú navyše preplnené, plné hluku a chaosu, pretože v nich žije veľa ľudí v malom priestore.
Ako sa stres odráža vo vzťahoch?
Všetci si vieme predstaviť, ako sa správajú ľudia v strese. Deti sú často svedkami toho, ako po sebe dospelí kričia alebo sa pobijú, pretože na efektívnejšie spôsoby komunikácie nikto nemá čas. Deti si potom zvnútornia, že problémy sa riešia týmto spôsobom. Napokon stres ich tak núti konať.
Navyše keď sú matky preťažené, je pre ne veľmi ťažké napĺňať potreby detí a budovať si s nimi vzťah. Veľa energie ich stojí už len to, aby zabezpečili základné potreby rodiny, ak v dome nemajú ani tečúcu vodu alebo kúrenie. Stres ohrozuje vytvorenie citovej väzby s dieťatkom, od ktorej sa odvíja kvalita vzťahov a emočné fungovanie až do dospelosti.
Ako to ovplyvní deti v dospelosti?
Chudoba ovplyvňuje to, ako sa vyvíja mozog. Poškodzuje najmä pamäť, reč a kognitívnu kontrolu, čo je schopnosť plánovať svoje správanie a kontrolovať sa. Dlhodobý a nadmerný stres v detstve sa v dospelosti môže prejavovať problémovým správaním alebo psychickými ťažkosťami.
Chudoba tiež vplýva na rečové schopnosti a slovnú zásobu. Počas prvých štyroch rokov života počujú najchudobnejšie deti až o 30 miliónov slov menej ako tie najbohatšie. Veľká časť komunikácie v ich prostredí je pritom direktívna, tvoria ju rôzne príkazy a zákazy. V dospelosti to má dopad na ich súkromný aj profesný život.
Mozog je síce plastický, základ vybudovaný v ranom detstve si však človek nesie so sebou až do staroby. Napríklad ak nie je v detstve obklopený rôznymi farebnými hračkami a predmetmi, ako dospelý môže mať problém rozoznávať farby. Aj jednoduché úlohy, ako je spájanie súčiastok podľa farby, môžu byť preňho náročné.
V rámci výskumu ste sa rozprávali so ženami, ktoré žijú v osade. Ako to vidia ony?
Rómske mamky vnímajú potreby svojich detí. Hovorili mi – Vidím, že moje dieťa plače, pretože je hladné a chcem ho nakŕmiť, ale musím sa postarať o množstvo ďalších vecí. Lebo medzitým ďalšie dieťa spadlo a udrelo sa, potrebujem zistiť, či je v poriadku. A zároveň práve prikladám do pece a musím skontrolovať, či je zavretá, aby nikto ďalší neprišiel k úrazu. Do toho sa ďalšie dieťa snaží upútať moju pozornosť, v miestnosti je hluk, bolí ma hlava… V takýchto podmienkach sa nevedia postarať o deti tak, ako by samy chceli.
Čo by potrebovali?
Práve to, čo veľa ľudí nechce počuť. Mnohé ženy hovoria, že by im pomohol ľahší prístup k antikoncepcii a informáciám o tom, ako si naplánovať rodičovstvo. Otehotneli buď v období, keď na to ešte neboli pripravené, alebo skrátka zvíťazili city. Vravia, že keby vedeli predísť ďalšiemu tehotenstvu, rady by si dokončili školy.
Niekedy si preto šetria na sterilizáciu, ktorá na Slovensku stojí tisíc eur, čo je pre ne obrovská čiastka. Kým ju nasporia, sú zase tehotné a potrebujú peniaze pre bábätko. Potraty boli pre rodiny žien, s ktorými som sa rozprávala, tabu.. Je to ako začarovaný kruh. Síce svoje deti milujú, ale ak ich majú tri-štyri počas pár rokov, je to nesmierne vyčerpávajúce.
Únava potom ovplyvňuje aj kvalitu ich vzťahov s deťmi, najmä ak sú na ne samy. Keby muži nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, zlepšila by sa starostlivosť o deti aj možnosti, ako ich stimulovať. Rómske ženy vedia, aké opatrenia by im pomohli, ale ich hlasy je v mediálnom priestore najmenej počuť. Málokto sa ich pýta na realitu, ktorú žijú každý deň.
Ako môžu náhradné rodiny vyvážiť depriváciu, v ktorej dieťa vyrastalo?
Najdôležitejšie je, aby ho náhradní rodičia prijali s otvoreným srdcom a bez predsudkov. Aby boli otvorení vyhľadať odbornú pomoc, ak sa im niečo nepozdáva. Pomocou včasnej diagnostiky sa dá rýchlo odhaliť, v čom má dieťa ťažkosti a nájsť minimálne kompenzačné riešenie. Aj deti, ktoré majú poruchy autistického spektra alebo mentálne postihnutia, môžu s podporou rodičov viesť plnohodnotný život.
Prečo má zmysel skúmať, ako chudoba ovplyvňuje vývoj detí?
Z medzinárodných výskumov vieme, ako fungujú mechanizmy generačnej chudoby. Na Slovensku však nemáme dáta o tom, ako sa darí deťom, ktoré sa do nej narodia. Nevieme, či skutočne zaostávajú a ak áno, či vo všetkom. Ak chceme ľuďom žijúcim v generačnej chudobe pomôcť, mali by sme to robiť zmysluplne.
Podľa mňa však nemá význam, aby náhradní rodičia spätne pátrali po príčinách, prečo má konkrétne dieťa ťažkosti. Omnoho lepšie je venovať energiu tomu, ako mu vedia pomôcť. Iba láskou a trpezlivým úsilím môžu prispieť k tomu, že sa dieťa z deprivovaného prostredia zaradí do normálneho života, naplní svoj potenciál a bude šťastné.
Shoshana Chovan je psychologička a výskumníčka. Pôsobila ako asistentka učiteľky v jasliach v americkej Nebraske, pracovala v organizácii Človek v ohrození v programoch sociálnej integrácie. Ako doktorandka na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Groningenskej univerzite v Holansku sa venuje výskumu raného vývoja detí, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe.