Čo znamená pre teba rodina? Ako si ju predstavuješ? Kto ju podľa teba tvorí? Je to pre teba miesto, kde bývaš, alebo tvoji rodičia? Tvoji kamaráti, či tvoji súrodenci? Rodina má množstvo podôb a každý si ju vysvetľuje ináč. Nemyslím si však, že existuje nejaká definícia, ktorá nám presne vysvetľuje podstatu rodiny. Nedá sa to. Pre mňa rodina spočíva v ľuďoch, v domove, v pocitoch, ktoré mám keď som obklopená láskou. Čo tým presne myslím, Vám teraz rada poviem.
Volám sa Denisa Rusnáková a momentálne žijem v obci Ochtiná. V tejto obci žijem už tretí rok. Ubehlo to tak rýchlo, že človek ani nevníma čas, len ubiehajúce dni. Narodila som sa vo Vranovskom okrese – v dedinke Bystré. Navštevovala som tam škôlku, základnú školu, našla si kamarátov, hľadala seba. Rástla som. Neskôr som chodila na strednú školu do nášho okresného mesta, a výšku som skončila v Košiciach. Vybrala som si ekonomický smer a som absolventkou Ekonomickej univerzity. Mám troch súrodencov, ktorých by som nevymenila. Mamu a otca, ktorí boli skvelými učiteľmi a ja im budem ďakovať do konca života, za slobodu ktorú nám dávali. Nebudem však klamať, nikdy nie je všetko ružové. A ani u nás nebolo. Kde sú štyri deti, tam je stále krik, hádky, občas bitky a súrodenecké robenie si zlého. Keď sme boli puberťáci, rodičia nevedeli nič. Nevedeli, že takého nohavice sa teraz nosia, nevedeli, že keď teraz zmeškám film s kamošmi, už to nebude také ako by malo byť. Myslela som si, akí sú prísni, a iní rodičia akí sú v pohode. Len teraz vidím, že robili všetko, aby nás ochránili, aby nám bolo dobre. Nechali nás vybrať si školu a smer našej budúcnosti. Ani raz o nás nepochybovali. Nechali nás ísť ďalej, alebo aj ostať. Napríklad mňa nechali odísť do Košíc na internát keď som tam chcela ísť, a nechali ma ostať keď mi tam nebolo dobre. Pomohli mi pochopiť, že ostať doma nie je zbabelé. Všetky problémy sa nakoniec vyriešili, ak sme im o nich povedali. Rodičia boli prísni, ale musím uznať, že pri mne nimi byť aj museli. Ako každá pubertiačka, aj ja som robila veľa chýb. Bola som živel, ktorý občas chodil po za školu, občas sa opil, a občas klamal. Niekde som však čítala, že aj keď urobíte veci, ktoré nechcete a sklamete rodičov, po čase Vám odpustia, lebo ste ich a oni Vaši. Je to pravda. Rodina je miesto, kam sa môžeš vracať.
Školské časy som trávila s kamarátmi, ktorí sa stali tiež mojou rodinou. Vedeli sme o sebe všetko. Veľa sme sa spolu smiali, radovali, plakali, dávali na seba pozor. Kamaráti sú rodina, ktorú si vyberáme. Život s kamarátmi je ľahší, krajší, zábavnejší. Rokmi sa okruh priateľov rozširoval, ale aj zužoval. Som však vďačná za tých, ktorí ostali doteraz. Veľakrát pomohli vtedy, keď nikto iný nemohol. Ale aby ste si nemysleli, že sme sa len zabávali, chodili sme na rôzne školenia, vzdelávania….Snažili sme sa niečo robiť, byť príkladom pre mladších, pomáhať. Robili sme dobrovoľníkov v detskom domove, na rôznych táboroch, doučovali sme deti v základnej škole, čítanie, recenzovali sme knihy pre čitateľský klub. Chodili sme na školenia ako Khamoro (medzinárodný rómsky festival), Iuventa, NDI a mnoho ďalších. Je úžasne prostredníctvom učenia spoznávať nových ľudí, nové pohľady na svet a hlavne nové miesta. Napríklad ja som kvôli týmto školeniam cestovala po Slovensku, navštívila Prahu, Budapešť, Štrasburg.
A na jednom takom školení som dokonca stretla svojho životného partnera. Po rokoch vzájomného spoznávania sa, sme sa zosobášili. Presťahovala som sa k nemu a vytvorili sme rodinu. Zatiaľ len dvojčlennú. Tak dlho sme na seba čakali, až sme sa našli. Z dvoch cudzích ľudí, ktorí o sebe nevedeli nič, sa stane nerozlučná dvojka, najlepší kamaráti. Rodina. A je to pre mňa nepochopiteľná krása života. Učíme sa od seba, pomáhame si a prechádzame spolu životom. A za to mu ďakujem. Je mojím domovom. Vďaka nemu som svoju rodinu rozšírila o tú jeho.
Na záver chcem dodať, že aj keď prídu zlé obdobia, rodina je na to, aby Vás podržala pomohla. A nezáleží na tom, či ste dvojčlenná rodina, či desať členná, či sa do rodiny pridáte, či sú Vašou rodinou kamaráti, či si rodinu osvojíte, stále tam máte svoje miesto.