Písať som začala už ako štrnásťročná. Dodávalo mi to pocit slobody. Nie som človek, ktorý rád rozpráva o svojich pocitoch, no vždy som sa vedela uvoľniť pri písaní a svoje pocity zo seba dostať. Veľa ľudí mi povedalo, že z mojich básní je cítiť to, čo som prežívala, keď som básne písala. To ma vždy poteší, pretože pre spisovateľa je najdôležitejšie, aby si čitateľa pripútal k sebe a preniesol na neho pocity. Mala som šťastie, pretože diela, na ktoré som najviac pyšná, sa dostali do básnických zbierok, kde publikuje mnoho iných a významnejších rómskych spisovateľov. Mám pocit, že v mojich básňach sa dokáže nájsť každý. Píšem o každodennom živote, o radosti, šťastí a smiechu, ale aj o plači a smútku.
Pohľad
Krásne hnedé oči hlboké
Ukrývajú tak veľa
Maju všetko, to čo ja nemám
Tvoj pohľad
Ostrý a pritom tak jemný
Sústredím sa
Zapozerám sa
A vidím ich
Vždy keď nepokoj v duši mám
V mysli tvoje hnedé oči vídam
Su pre mňa domovom
Tak prosím, neotáčaj sa mi chrbtom
Pozri na mňa tým tvojim ukľudňujúcim pohľadom
Teším sa na ďalší deň keď ma tvoj pohľad bude páliť
Teším sa na to,ako v tú chvíľu budem žiariť
Farby
Farby svet oživujú
Tak prečo sa čierna a biela tak veľmi neznášajú?
Prečo celý svet na dve skupiny rozdeľujú?
Ľudstvo týmto zverstvom zabíjajú
Ľudia sme, tak už s tým konečne niečo robme
Už s nimi vážne nebojujme
Snažme sa a verme
Že tento problém raz vyriešime
A dve skupiny znova spojíme
S láskou prijmime
Že sme ako jing a jang
A navzájom sa potrebujeme
Žiť bez týchto dvoch farieb
To proste nejde
Neznášanlivosť nech nás čo najrýchlejšie obíde
A radšej nech nám lásku do životov vnesie
Brnenie
Nová nádej, priniesla mi novú tvár
Medzi ľuďmi sa môžem ukazovať bez obáv
A to čo má dlho ťažilo v mojom vnútri
Sťaby kúzlom zmizlo preč
A ja netuším či nastal čas odložiť moje brnenie a meč
Či nebudem mať núdzu skryť sa doň hneď
Ako pocítim na vlastnej koží ten ľudský hnev
Z tváre masku odolnú skladám
A dobrovoľne sa jej vzdávam
Dnes prišiel deň, kedy vzdávam sa v boji
A už viac nebudem pred vami postávať v odolnej zbroji
Čas postaviť sa životu tvárou v tvár
A zabudnúť na tých pár hlbokých rán