Neviem si predstaviť, ako by som dopadla, keby si ma neadoptovali moji rodičia. Možno by som skončila na ulici, netuším. Moji noví rodičia ma veľa naučili a v mnohom mi ostali vzorom. Dominika pochádza z Bratislavy a študuje na strednej odbornej škole v odbore masér. Z detského domova si ju adoptovala ešte ako malé dievčatko rómska žena. O tom, že sa narodila iným rodičom, sa dozvedela ako šesťročná. Vďaka novej rodine získala aj brata a nerozlučného kamaráta Mareka a mladšiu sestru Natáliu.
O živote adoptovaného dievčaťa
O svojej pôvodnej rodine viem iba toľko, že moji biologickí rodičia mali problémy s alkoholom, žili v zlých sociálnych podmienkach a že pochádzam z deviatich súrodencov. Okrem jedného sme sa dostali do detského domova všetci. Nová rodina mi dala pekný život a aj im vďačím, že som dnes tam, kde som. Spomínam si na obdobie, kedy sa blížila moja osemnástka. Moja adoptívna mama ma vzala na tréning s mladými ľuďmi z detských domovov. Robili spolu rôzne aktivity zamerané na to, akou cestou sa vydajú po odchode z domova, ako si nájdu prácu a ako bude vyzerať ich život. Vtedy som dostala strach, lebo som si uvedomila, že sa blíži aj moja plnoletosť a že možno mi moja mama povie: Osamostatni sa a nájdi si prácu. Našťastie to boli iba moje strachy. Mama ma nevyhodila a mne vtedy padol veľký kameň zo srdca. Moja adoptívna mama mi raz ukázala aj papiere od psychologičky. Vraj som bola zaostalé dieťa, ktoré s nikým nekomunikuje a neviem napríklad pohľadať loptu. Veľmi sme sa vtedy doma smiali, pretože som hrávala závodne volejbal.
V čom by som chcela by deťom a rodinám nápomocná – téma adopcie, predsudky, koníčky, ako riešiť hnev Rada sa smejem a ešte radšej pomáham druhým. Niekedy stačia aj maličkosti. Napríklad, že si pozorne vypočujete toho druhého alebo poradíte v niečom, v čom si sám nevie dať rady. Ako dobrovoľná poradkyňa chcem posúvať svoje skúsenosti adoptovaného dievčaťa, ktoré dostalo druhú šancu. Chcem radiť deťom v témach, o ktorých sa možno boja hovoriť so svojimi srdiečkovými rodičmi. Aj ja som si prešla strachmi z možného odmietnutia a že nie som dosť dobrá. Neraz som sa o svojich pochybnostiach bála hovoriť. Na druhej strane chcem byť nápomocná aj rodičom v tom, aby viac rozumeli svojim deťom, ktoré nemali šťastie na detstvo v biologickej rodine, ale museli zažiť detský domov. Chcem pripraviť rodičov i deti na situácie, ktoré ich v živote môžu stretnúť. Možno nie vždy budú príjemné. Sama som si tým prešla a musela prekonať nejednu prekážku, ale oplatí sa ich zdolávať.
Moje záľuby: volejbal a šport, počúvanie hudby, masírovanie, pečenie