V tomto článku sa pozrieme na tému, ktorá sa dotýka našich pracovných, osobných aj vzťahových životov, syndróm vyhorenia (z angl. Burnout Syndrome). Možno ste ho ešte nezažili, možno ho práve prežívate, alebo ho pozorujete u niekoho blízkeho. V každom prípade ide o fenomén, ktorý si zaslúži našu pozornosť.
Podľa rozsiahleho prieskumu, ktorého sa na Slovensku zúčastnilo vyše 30-tisíc ľudí, viac ako 70 % respondentov pociťuje neustálu únavu, takmer 60 % fyzickú vyčerpanosť a emocionálne vyčerpanie sa týka opäť viac než 70 % ľudí. Tieto čísla sú varovným signálom, že niečo nie je v poriadku.
„Nemôžeš nalievať z prázdneho pohára. Najprv sa musíš postarať o seba …“ Eleanor Brownn
Vo svojej psychologickej praxi sa stretávam s klientmi, ktorí mi hovoria:
- „Nedokážem ráno vstať…“
- „Moja myseľ je preťažená…“
- „Nič ma neteší…“
- „Nedokážem relaxovať ani spať…“
Tieto pocity sú často sprevádzané frustráciou, beznádejou, zlyhávaním vo vzťahoch, komplikovanou komunikáciou a pocitom, že riešenie je v nedohľadne. Keď sa človek nedokáže dostatočne zotaviť zo stresu, telo aj myseľ začnú protestovať. Objavujú sa psychosomatické príznaky:
- bolesti hlavy, žalúdka, zubov
- tráviace problémy
- tlak na hrudi
- poruchy spánku
Psychické symptómy zahŕňajú:
- problémy s koncentráciou a pamäťou
- znížené sebavedomie
- neschopnosť rozhodovať sa
- ľahostajnosť, nudu
- problémy v intímnom živote či v práci
Pojem „Burnout“ predstavil v roku 1974 psychológ Dr. Herbert Freudenberger, ktorý sledoval vyhorenie u pracovníkov v pomáhajúcich profesiách. Dodnes sú najviac ohrození práve:
- lekári, zdravotné sestry
- učitelia, psychológovia
- sociálni pracovníci
- hasiči, vojaci, policajti
Vyhorenie je dôsledkom dlhodobého chronického stresu, pri ktorom telo prestáva zvládať každodenné požiadavky. Prvým varovným signálom je únava, ktorú neodstráni ani spánok či víkendový oddych. Nasleduje strata motivácie, podráždenosť, cynizmus, pocit prázdnoty.
Podľa výskumov Dr. Christiny Maslach, vyhorenie nie je len o fyzickom preťažení, ale aj o nedostatku uznania, podpory a zmyslu. Počiatočné nadšenie sa vytráca, nastupuje skleslosť, izolácia, psychosomatika a reálne zdravotné problémy. Vyhorenie je dlhodobý proces, ktorý môže trvať mesiace až roky. Prebieha v niekoľkých fázach:
- Fáza nadšenia – človek je motivovaný, cíti sa potrebný, má energiu
- Fáza utilitárneho záujmu – motivácia sa mení na povinnosť, práca sa robí kvôli peniazom, nie z vášne
- Fáza spáleniska – nastupuje cynizmus, strata úcty, izolácia, pocit zbytočnosti
Syndróm vyhorenia sa netýka len zamestnania. Môže sa objaviť aj:
- vo vzťahoch, kde sa zamilovanosť mení na boj o pozornosť a moc
- u matiek na materskej dovolenke
- u ľudí starajúcich sa o chorých blízkych
- u študentov, ktorí sú pod neustálym tlakom
Najdôležitejšie je predchádzať vyhoreniu. Tu je niekoľko odporúčaní:
- Naučte sa rozpoznávať varovné signály
- Nastavte si hranice medzi prácou a oddychom
- Doprajte si prestávky a regeneráciu
- Venujte sa aktivitám, ktoré vás tešia
- Budujte vzťahy, ktoré vás podporujú
- Nebojte sa požiadať o pomoc – či už blízkych, alebo odborníkov
Ak máte podozrenie, že sa vás vyhorenie týka, zastavte sa. Nečakajte, kým sa problém prehĺbi. Liečba je možná, ale vyžaduje čas, trpezlivosť a často aj odbornú pomoc. Zažili ste niečo podobné? Máte odporúčania, ako sa s tým vysporiadať? Podeľte sa v komentároch – možno práve váš príbeh pomôže niekomu ďalšiemu. Pamätajte, vyhorenie nie je slabosť. Je to signál, že vaše telo a duša potrebujú starostlivosť.
