Tomáš Kaluja

Mali by sme sa deťom venovať a rozvíjať ich v tom, v čom sú dobré. Som rád, že som mal to šťastie a dostalo sa mi veľa podpory od dobrých ľudí. Teraz by som rád vrátil všetko to, čo sa mi dostáva. Chcem deťom a mladým ľuďom ukázať, že treba chcieť a veriť si a vtedy sa dá dokázať naozaj veľa. Tomáš pochádza z Veľkých Kapušian, študuje na Fakulte zdravotníckych odborov, zároveň sa pripravuje na trénerské skúšky a pracuje v nemocnici v Kráľovskom Chlmci. Jeho najväčšou záľubou je tanec, ktorému sa venuje už viac ako desať rokov a dokonca súťažne tancuje doma i v zahraničí. Pri tanci zabúda na problémy dneška a tanec učil aj malé deti. V budúcnosti by sa chcel venovať práve mladým. 

Čo pre mňa znamená byť Róm 

Pochádzam z rómskej kresťanskej rodiny. Každý z nás je tým čím je, či už vďaka sebe alebo rodine, ktorá ho podporuje. Rómovia to majú v našej spoločnosti ťažké. Mnohokrát sú vystavení ponižovaniu a opovrhovaniu zo strany majority a neraz som to sám zažil. Prečo je tomu tak? Prečo na nás ukazujú prstom ? “Pozri, Róm!” Tieto slová som už počul snáď tisíckrát, stratil som kvôli tomu priateľov, tanečné partnerky a neraz som svoju inakosť pociťoval aj v škole. Spočiatku ma to trápilo. Vďaka rodine a dobrým ľuďom okolo seba som prekonával prekážky a postavil som sa na vlastné nohy. Mal som šťastie na dobrých rodičov, ktorí ma od malička učili pokore, dobrosrdečnosti, láskavosti a vytrvalej práci. To sú hodnoty, ktorými žijem. Zaumienil som si, že ukážem všetkým, že aj my Rómovia sme ľudia, ktorí dokážu byť múdri, inteligentní, vzdelaní a talentovaní. Ďakujem za to aj Divým makom a ich programu Mladí rómski lídri, ktorí ma v tom tiež podporovali. Dnes sa už len tíško zasmejem, keď počujem opäť slová v podobnom duchu. Nehanbím sa za to, že som Róm a som na to hrdý. Teší ma, že som mnohým svojim rómskym rovesníkom a kamarátom príkladom a že im môžem pomáhať v rôznych smeroch. Dnes viem, že aj my môžeme dokázať veľa, len sa nesmieme báť ísť von a ukázať sa v tom, v čom sme dobrí a v čom dokážeme byť pre spoločnosť veľkým prínosom. 

V čom by som chcel by deťom a rodinám nápomocný – škola a učenie, záľuby a koníčky, viera v seba, otázka identity 

Už odmalička som rád tancoval. Trénujú má vynikajúce osobnosti tanečného športu, ktoré ma veľa naučili a sú mojím vzorom. Nezabúdam pritom ani na školu a záleží mi na dobrých výsledkoch. To všetko, čo som sa naučil, by som rád posúval ďalej deťom a ich rodinám. Chcem motivovať rodiny, aby nepodceňovali talent detí, ale rozvíjali ho. A keď si deti myslia, že nie sú v niečom dosť múdre alebo šikovné, chcem ich podporovať v tom, že to dokážu. Aj v budúcnosti sa chcem venovať práve deťom, chcem ich učiť tancovať a podporovať ich, v čom sú dobré. Chcem vracať všetko to, čo sa mi dostáva. Ukázať im, že treba chcieť a veriť si a vtedy sa dá dokázať naozaj veľa. 

Moje záľuby: tanec, aktivity s deťmi a mladými ľuďmi, šport, zábava, prechádzky v prírode