“Už ako dieťa som milovala príbehy a knihy, vďaka rodičom a hlavne vďaka mojej mame. Tá mi v noci čítala svoje knihy, a s otcom nám každý večer rozprávala vymyslené rozprávky o princeznách a drakoch.”
Škola ako každá iná. Sú v nej stovky študentov, triedy, katedry a vyučujúci. Nič sa nevymyká normálu. Študenti sa v skupinkách rozprávajú o hocičom. Smejú sa a preberajú, čo asi bude na tejto hodine. Všetci majú niekoho, s kým sa o škole, o predmetoch, o testoch môžu porozprávať. Len jedna študentka sedí na lavičke sama. Nebaví sa s nikým. Tento deň má pre všetkých skončiť o tretej. Momentálne je 12 hodín, takže pre niekoho sú to „už“ len tri hodiny no a pre ňu sú to „ešte“ tri hodiny. Práve oznámili, že jedna hodina odpadá. To znamená hodinu a pol voľna. Všetci sa tešia na kávu, či kolu v najbližšej kaviarni. Tá jedna študentka ostane v škole. Voľnej hodine sa príliš neteší. Chodba je prázdna. Len ona sedí na lavičke. Vyberá knihu, stále má nejakú v kabelke a začína čítať. Dnes číta o jednej silnej žene, ktorej sa v živote stalo veľa zlých vecí. Ako číta knihu, čoraz viac ju tá žena zaujíma. Prežíva s ňou prvú lásku, stratu mamy, podvody kamarátov, stratu lásky, príchod toho najkrajšieho v živote ženy a rovnako aj zmierenie sa so svojím osudom a prijatie seba samej. Pri tej knihe nevnímala nič a nikoho okolo seba. Splynula s ňou. O chvíľu oznamovali, že začala ďalšia hodina. S knihou prestávka skončila ani nevedela ako. Hodina prebehla rýchlo. A ďalší školský deň sa skončil. Zase raz ju knihy zachránili. Nebola sama. Ďakujem Mária z New Yorku.
Spoznávate sa v tomto príbehu? Možno že Vás v podobnej situácií nezachránila práve kniha, možno to bol telefón, na ktorom ste sa hrali, možno kreslite či píšete a možno len počúvate hudbu. Akokoľvek to je, vedzte, že to nie je koniec sveta. Mne knihy doslova zachránili život. A tak veľakrát, že to ani neviem spočítať. Začítať sa a ocitnúť sa v New Yorku, v modelingovej agentúre, a byť na chvíľu úplne inou osobou. Nebyť sama a stať sa neviditeľnou, je niečo skvelé.
Ale začnime od začiatku. Už ako dieťa som milovala príbehy a knihy, vďaka rodičom a hlavne vďaka mojej mame. Tá mi v noci čítala svoje knihy, a s otcom nám každý večer rozprávala vymyslené rozprávky o princeznách a drakoch. Bola to moja najobľúbenejšia časť dňa. Na základnej škole som čítanky prečítala celé. Hneď prvý mesiac. Chodila som do knižnice a čítala rôzne knihy. Potom prišiel Harry Potter a ja som neverila, že niekto dokáže napísať tak úžasnú knihu! Knihy sa stali mojou súčasťou. Každý má nejaký koníček. Niekto hrá futbal, niekto hrá videohry a ja čítam knihy. Čítala som skoro vždy. Stále som mala rozčítanú nejakú knihu. Aj keď, z úcty ku knihe, som mala medzi každou dočítanou knihou, deň prestávku. Možno si myslíte, že nie som celkom normálna. Ale ja som s každou knihou prežila ich príbeh, s každou som sa smiala a s každou som plakala, smútila či sa radovala. Bol to môj zvyk, ktorý pretrval dodnes.
Ak máte aj vy niečo, čo Vás baví, čo radi robíte, držte sa toho. Je to dôležité pre Váš rozvoj, pre Vašu dušu, pre Vašu radosť.