Janke minimálne šesťkrát volalo neznáme číslo. Z Ameriky. Nikdy sa jej nepodarilo zodvihnúť telefón a keď volala naspäť, nikto nebral. Už si začala myslieť, že si z nej niekto robí srandu. Bol to naozaj len americký žartík? Alebo jej zavolali s príležitosťou, o ktorej sa Janke doteraz ani nesnívalo?
Ahojte, som Janka a momentálne sa nachádzam v USA, konkrétne v Severnej Karolíne.
Ak Vás zaujíma, ako som sa sem dostala, ako to tu prežívam a ako sa mi tu páči, pripravte sa na poriadne čítanie plné zážitkov!
Bol to bežný deň. Presne taký, ako každý iný. Bol koniec roka 2019. Mám pocit, že bol november. V škole som mala anglický jazyk, keď sa mi snažilo dovolať neznáme číslo. Samozrejme, nemohla som zodvihnúť hneď a viesť konverzáciu. Počkala som si na koniec hodiny a na neznáme číslo som zavolala. Nikto sa neozýval, tak som si z toho nerobila veľkú hlavu. Takáto situácia sa zopakovala ešte minimálne šesťkrát. Nikdy sa mi nepodarilo zodvihnúť hovor a keď som volala naspäť ja, nikto mi to nedvíhal. Hovorila som si, že si zo mňa niekto iba robí srandu. No raz, jeden večer, keď som sedela s maminou v obývačke a pozerali sme televíziu, to číslo mi volalo znova. Tentokrát som ale hovor prijala. V telefóne sa ozval mladý ženský hlas. Terka, tak sa volala žena v telefóne, mi oznámila, že ma niekto prihlásil do konkurzu o štipendium do USA. Opísala mi všetko – čo štipendium obsahuje, čo musím splniť, aby som mohla byť reálne do konkurzu zapojená. Popravde, keď mi to hovorila, neverila som jej ani slovo. Veď predsa, nikto vám len tak neponúkne štipendium. Ale… Zapojila som sa aj tak. Prešla som prvým kolom, aj druhým, aj tretím a nakoniec som vyhrala. Chvíľami to bolo ľahšie, niekedy to bolo ťažšie, ale som rada, že som nakoniec zodvihla telefón a splnila všetko, čo sa odomňa požadovalo.
Teraz sa nachádzam v Amerike, v Severnej Karolíne. Študujem na strednej škole. Som v Senior ročníku, u nás na Slovensku to je maturantský ročník. Bývam v malom mestečku Reidsville. Konkrétne bývam v takej dedinskej/farmárskej oblasti. Poviem vám, je to úplne iné než to, na čo sme zvyknutí. Všetko je iné, väčšie a útulnejšie. Bývam v hosťovskej rodine. Moja host mama – Febe, je zubárka a fotografka. Host otec Doug je supervízor vo farmaceutickej firme a mám aj host sestru – Angie, chodíme na rovnakú strednú školu a máme veľa spoločného.
Hneď v prvých dňoch, ako som sa zabývala, sme začali cestovať. Všetci mi chceli všetko ukázať. Naučiť ma, ako to v Reidsville chodí, neustále ma zoznamovali s novými ľuďmi, ktorí sa stali mojimi blízkymi priateľmi. Som tu zatiaľ polroka a čakajú ma ďalšie štyri mesiace. Odlúčenie od Slovenska veľmi nevnímam. Ľudia, ktorými som obklopená mi domov a rodinu nahrádzajú. Za ten čas, čo som tu, som precestovala viac ako päť štátov. Mám dva favority, Florida a Virginia. Sú to veľké štáty s rôznymi kultúrami, množstvom historických pamiatok, reštaurácií a pláží.Oslávila som osemnáste narodeniny na Floride s mojou host rodinou. Každý chce mať svoje osemnáste narodeniny výnimočné a myslím si, že tieto narodeniny dlho nič neprekoná. Kvôli Covidu možno nemám až také zážitky, aké by som mala, ak by Covid nebol, no o to viac si vážim, že som sa sem dostala.
Ak si predstavíte americkú školu z nejakého teen filmu, tak to je presne také isté. Moja škola je obrovská, má veľa študentov a učiteľov. V časoch, keď ešte nebol Covid, sa bežne po škole pohybovalo viac než tisíc žiakov! Aj my máme opatrenia, jedným z nich je, že do školy chodíme iba dva dni v týždni, ostatné dni sa učíme dištančne. Keď som si vyberala predmety, tak som bola vystresovaná a neverila som si. Nakoniec ma prekvapilo, aké jednoduché veci sa tu učia a ako veľmi je americké školstvo posunuté. Takže ak sa obávate, že by ste nezvládali americkú školu, tak sa toho nebojte. Bežná hodina trvá deväťdesiat minút, čo je dvakrát viac než na čo som zvyknutá. Priznám sa, prvé týždne boli pre mňa zabiják, nedokázala som sa tak dlho sústrediť na výklad učiteľa. Tento semester mám chémiu a robíme dokonca aj laboratórne práce, čo je pre mňa niečo úplne nové. Pracujeme s bežnými chemikáliami, ale niekedy aj s nebezpečnými. Mám pocit, že toto je niečo, čo na Slovensku potrebujeme.
Byť výmenným študentom je niečo úžasné a som neskutočne vďačná GBE foundation, že ma podporili v mojom sne, a že mi dali možnosť spoznať svet na vlastnú päsť.