Narozprávala: Nikola Mitrášová
Lucia Čurejová (Klub mladých rómskych autorov)
Sas jekh thagaripen, kaj thagarlas o phuro thagar u jov sas igen phuj. Beršenca muľas u o thagaripen ačhiľa leskere čhaske le Maksimilijanoske. O Maksimilijan sas peskere dadesdar feder the čačikano. Leskere nipi les dikhenas rado u vašoda leske mištes kerenas buťi. Mištes leske kerlas buťi the o charťas o Džuvalo, so les sas efta čhaja u aňi jekh čhavo. Rušelas pre romňi sakovar, sar peske pre oda leperelas. „So oda sal za romňi, hoj man na diňal muršores?“ čhivkerelas lake…Sas leske pharo vašoda, hoj na sas les kaske te mukel e charťiko buťi. Aľe dikhľa, hoj leskeri čhaj e Muršoro pre leste dikhel sakovar, sar kerel buťi. Furt les delas but phučibena, pre save lake o Džuvalo sakovar rado phenelas pale. „Dado, soske ada tras thoves elšines andre jag u paľis andro paňi?“ E Muršoro sas phučkerďi. Oj sas the igen nalačhi. Marlas pes le muršenca, kerelas diliňipena the kerelas peske praki, ľivinlas le prakenca andro čirikle. Vašoda la savore vičinenas Muršoro, bo pes ľikerelas sar murš. Aľe the avka, e Muršoro sas igen šukar the lačhi. Furt sas paš o dad the paš leskeri buťi, u avke pes sikhaďa avri la charťakera buťake. Ažutinelas le dadeske u korkori peske charťarlas veci perdal peste the perdal o pheňa. Sar trastune ruži, brošňi andro bala, the čiriklore. Le Džuvaleske kerelas bari loš, aľe o Roma lestar asanas. „Hej, Džuvalo, e Muršoro tuke hiňi čhavo?“ O Džuvalo vašoda pes choľarlas, aľe e Muršoro les džanelas te šandľarel. „Dado, mange oda na kerel ňič, hoj tuke šegitinav, pačisaľoľ pes mange adi buťi the rado la kerav,“ phenďa e Muršoro le dadeske. Jov ča la hladkinďa u mukhle pen andre buťi, bo akana kerenas petala perdal le thagariskere graja. Le terne thagaris Maksimilijan, sas pharipen le thagaripnaha. No nekbuter sas les pharipen oleha, hoj leskere goďavera manuša les denas goďi, kaj te lel vera la princeznaha andal o pašutno thagaripen. Phenenas, hoj o thagar našťi thagarel korkoro u kampel, kaj paš leste te ačhel šukar princezna. O Maksimilijan mek na kamelas te lel romňa, aľe šunďa peskere goďaver manušen u bičhaďa le bičhaden andro aver thagaripen. O phuro thagar, o dad le Maximilijanoskero, pes varekana dothoďa le pašutne thagaripnaha, hoj thovna jekhetane pengere thagaripena avka, hoj lengere čhave lena vera. O Maksimilijan daralas, hoj e princezna na avela lačhi, abo hoj jov pes lake na pačisaľola. Sar o bičhade avle pale andal o pašutno thagar, o Maksimilijan pes lendar dodžanľa, hoj e princezna nane aňi sikra šukar u so sas nekgoreder, hoj hiňi bares nalačhi. Aľe lakero thagaripen hin igen baro the barvalo. O Maksimilijan sas vašoda pharejileskero u na džanelas, so te kerel. „Našťi avel, hoj la princezna na lena romňake, bo amenge o thagar akharela avri o mariben!“ phenďa jekh le goďavere manušendar. U avke pes the ačhiľa. O Maksimilijan na iľa la princezna romňake u o pašutno thagar lenge akharďa avri o mariben. O Džuvalo sas korkoro charťas andro calo thagaripen, u vašoda les o thagar diňa te vičinel andro burkos, kaj perdal leste te charťarel chara, štiti, tarastune uravibena, petala perdal o graja u aver veci the sastriňa andro mariben. Sar o Džuvalo pes pal oda dodžanľa, bares daranďiľa. „Sar me šaj charťarav perdal o thagar kajci but veci? Sem som imar phuro, u e zor man omukhel u na birinav,“ skaržinel pes o Džuvalo peskera romňake. Sar oda Muršoro šunďa, sas lake pharo le dades, vašoda peske phenďa, hoj vaš o dad, džala joj pro burkos. „Urava man avka sar murš u avava tiro čhavo“, phenďa e Muršoro le dadeske the la dake u avka the sas. He te o Džuvalo na kamanelas, mištes džanelas, hoj te e Muršoro vareso kamel, the avka oda ela pal lakero. Sig tosara iľa peskero uraviben u geľa andro burkos. „Lačho ďives, raje thagarina!“ paľikerďa le thagariske Maksimilijanoske. „Me som Muršoro u avľom vaš miro dad, vaš o Džuvalo. O dad hino imar phuro, izdran leske o vasta the imar nalačhes dikhel. Phari charťiko buťi, jov imar na birinďahas te kerel, u vašoda avľom me. Sikhľiľom te kerel e charťiko buťi u tumenge thagarina avela manca o jilo pro than, avke phenďa e Muršoro. „Sal igen terno perdal kadi phari buťi u vašoda elšines probaľinava tut avri. Kamav, kaj dži tajsa mange te keres charo ajso ostro sar britva the zoralo sar bar“. Paračoľinďa o thagar. „Lačhes!“ phenďa e Muršoro u sig pes mukhľa andre buťi. Kerlas calo ďives the calo rat, hoj o terno thagar te chudel charo, sar kamel. Tosara leske e Muršoro ľigenďa kerdo charo. Perdal o thagar kada sas baro naužardo, sar dikhľa, hoj o charo sas leske andro vast zoralo the ostro. „Phenen thagarina, na paťanas, hoj romano čhavo ajso vareso kerla, so?“ phučľa bidarakero e Muršoro. No vaš kada phučlo pre late viskinďa le thagariskero goďaver manuš „Čhavo, sal bije paťiv, dža het!“ parančoľinďa lake. O thagar ča asalas, bo pes leske pačisaľol le čhaskero nadaraďipen. Akorestar e Muršoro charťarelas igen but chara, štiti, vaj lanci the petala perdal o graja u le thagariske, le Maksimilijanoske, sas o jilo pro than. O terno thagar pal e Muršoro sakovar phirelas andre chartuňi u vakerelas laha. Jov lake vakerelas pal o thagaripnaskere kampeľipena, pal o thagariskero dživipen u e Muršoro leske vakerelas pal o romengero dživipen, pal lengere sikhľipena the radišagi. Mek the les sikhavelas te vakerel romanes. O thagar igen rado dikhelas la Muršoro, varekana sas korkoro naužardo olestar, sar rado dikhel peskere charťas. Phirelas laha pro prephirkeribena u domukhelas lake te phirel andro voľno vacht khere andro taboris. O Džuvalo nekbuter daralas olestar, hoj e Muršoro dela pre peste varesar te džanel, hoj hiňi čhaj. „Ma dara, dado, o thagar pre oda šoha na avela. Šoha na morav peske o muj, aňi o bala peske na uchanav,“ phenďa e Muršoro. O pheňa latar sakovar phučenas savo hino o thagar, sar pes dživel pro burkos. Muršoro pal ňisoste na vakerelas avka šukares the kedvešnones, sar pal peskero thagar. Sar la šunďa lakeri daj, sar vakerel pal o thagar, dikhľa andre lakere jakha oda, so dikhelas andro jakha avre čhajenge sakovar, te pen andre varekaste zakamade. E daj pes vašoda daralas pal e Muršoro. Sar e Muršoro kerďa but chara, štiti, petala perdal o graja, o thagar geľa avri peskera armadaha andro mariben le pašutne thagariha. O Maksimilijan the leskere slugadža sle igen tromade. Marenas pen savora zoraha u pro agor o mariben khelde avri. Sar o thagar avľa khere, e Muršoro sas bares bachtaľi, hoj les pale dikhel. The o Maximilijan sas rado, hoj hino pale khere u vašoda kerďa baro bašaviben. Vičinďa savore peskere zorale slugadžen u caľi rat mulatinenas, hoj khelde avri o mariben. Pal o jekh kurko o Maksimilijan peske phenďa, predžal pes pal o calo peskero thagaripen u avľa the andro gav. Urďa pes sar o žobrakos u geľa andre karčma. Bešľa peske andro kutos u šunelas le manušen, so pal leste vakeren. „Amaro thagar hino igen lačho u vašoda leske avava sakovar paťivalo!“ phenďa jekh murš. Paľis geľa the andro romano taboris. Avľa te dikhel le Džuvales the leskera famiľija. „O Del mi ľikerel tumen!“, paľikerďa o žobrakos. „O Del mi ľikerel the tut,“ paľireďa leske pale o Džuvalo, so tu adaj keres? Adaj tut ňiko grošoš na dela, bo amen sam tiš ajse čore sar tu, aľe te kames, ta vičinav tut pre amaro čorikano dilos,“ vičinďa o Džuvalo le žobrakos. O žobrakos o vičiňiben iľa u bešle penge avri paš e jagori. Le Džuvaleskeri romňi savorenge thoďa andro čarore e zumin andal o kotľikos the kija len diňa marikľi. Diňa the le žobrakoske u jov lake vašoda paľikerďa. „Soda hin za chaben marikľi?“ o žobrakos sas phučkerdo. „Oda hin amaro maro le arestar the paňestar peklo avri pre jag“ phenďa e romňi. „Oda hine savore tumare čhaja?“ phučkerlas dureder o žobrakos. „U murša tumen nane?“ „Pre žala, murša man nane,“ žaľipnaha penďa o Džuvalo. „Na av pharejileskero Džuvalo, hin tut šov šukar čhaja the kija lende tut avela džamutre ta avela tut šov murša,“ podhazdľa les o žobrakos. „Efta!“ viskinďa jekh čhaj. Adaj pre late lakeri daj chuťiľa avri: „Preačh, na phen leske pal e Muršoro. Jov šaj varekaske oda phenel u oda pes šaj dodžanel the o thagar u paľis avela bibacht. Aľe o žobrakos – o thagar džanelas romanes u achaľiľa, hoj viskinďa pre čhaj, kaj te preačhel te vakerel pal e Muršoro, kaj ča o žobrakos ňikaske te na phenel pal late the o thagar pes te na dodžanel olestar, hoj leskero charťas hiňi lengeri čhaj. Andro oda le thagariskero jilo šunďa baro radišagos the naprindžardo šundo, savo pes vičinel kamiben u o thagar mek ajso šundo na prindžarelas. O thagar pes lenca pal o chaviben rozgeľa u bachtalo denašelas andro burkos. Le dromeha gondoľinenas pal oda, hoj rado dikhel la Muršoro, savi sas perdal leste dži akana ča tromado terno čhavo the leskero charťas. „Sar oda, hoj na avľom pre oda, hoj nane murš?“ gondoľinelas. Avľas leske pre goďi, sar leske e Muršoro vakerelas pal o Roma, pal oda, hoj hine paťivale manuša, so rado dikhen biphandľipen, so peske doľikeren peskere tradiciji. Oda, hoj giľaven the paše khelen, hin igen šukar the perdal o thagar. Čhiďa tele o chevale gada u urďa peske thagarike. Paľis sig denašľas andre chartuňi, kaj kerelas e Muršoro. Muršoro sas igen rado, hoj dikhel le terne thagar. „Lačho ďives, amaro raj!“ paľikerďa leske. „He tuke Muršoro. Avľom tuke korkoro te phenel, hoj imar šaj džas khere, o mariben pes paľikerav le Devleske imar agortinďa u tut imar ade nane so te kerel,“ phenďa lake o thagar. „Dža khere kijo dad, kije daj!“ parančoľinďa lake. E Muršoro ačhiľa olestar pharejileskeri, the te sas rado, hoj imar ela la fajtaha. Muršoro kamelas le terne thagar le Maksimilijan, vašoda chudľa raťi te rovel, hoj les imar šoha na dikhela. Sig tosara avle o slugaďa andro kher ko Džuvalo u ľigende la Muršoro pro burkos. Savore chudle te rovel u phenenas, hoj joj ňič na kerďa, bo savore peske gondoľinenas, hoj pes o thagar dodžanľa, hoj e Muršoro nane murš. O slugadža ľigende la Muršoro andro jekh bari soba, kaj pre late imar užarnas o sogaľinde. On la lanďarde, uchande u dine la igen šukar gada the kamašľi. E Muršoro na džanelas, so pes kerel. Andre koda čiro avľa kijo thagar o Džuvalo u mangelas les, hoj te mukhel la Muršoro. „Thagar miro, ma ker ňič la Muršoro vašoda, hoj tuke paťivales sogaľinelas, the te hiňi džuvľi u na murš. Mar vašoda man, bo me lake domukhľom adaj te kerel buťi,“ mangelas o Džuvalo. „Na mang man vašoda, so na kamav te kerel. Man nane soske te kerel rosnes lake aňi tuke, bo akana tuke paľikerav vašoda, hoj e Muršoro sas adaj,“ phenďa o thagar u asanďiľa. Adaj imar o sogaľinde ande la Muršoro paš o thagar. O Maksimilijan the o Džuvalo la na prindžarde u na džanenas pal late o jakha te mukhel tele. Muršoro sas igen šukar. „Thagar miro, na džanav soske man tu diňal te urel andro šukar gada. Te man kames vaš oda te marel, hoj mištes tuke sogaľinavas, ta oda ker. Aľe oda na ela čačo, the te, hoj na som murš“ arakhavelas pes e Moršoro. Pre oda geľa o thagar ke late, chudľa la vastestar. „Na kamav tut te marel Murošoro, bo nane soske. Hin tut čačo, mariben vaš e paťivaľi buťi ňiko na chudela. Me, tiro thagar, tut mangav anglo tiro dad romňake. Le man romeske, mangav!“ Muršoro sas alestar bares naužarďi the bachtaľi u phenďa: „He!“ „Oda na!“ viskinďa leskero nekphureder goďaver manuš. „Našťi tumenge len romaňa!“ phenďa avri „Našťi baro goďaver manuš? Šunen, manuša mire, kanastar o goďavera phenen, so šaj o thagar kerel? Šoha ada na sas, aňi na avela. Me mange lava la Muršoro u joj avela tumari thagarňi!“ phenďa o thagar. „Thagarina miro, sem joj hiňi romaňi u tumaro dad len na dikhelas rado. Paš tumare dadeskero nabisterďipen, mangav tumen, na keren oda,“ mangelas le thagar o goďaver manuš. „Slugaďa, ľigenen avri ale goďavere manušes u den les te kerel odi nekphareder buťi, savi sakovar kerenas o Roma. Miro dad len na rado dikhelas, sakovar phenelas, hoj hine aver, hoj oda nane manuša. No dikhen tumen pre Muršoro. Kerelas phari muršikaňi buťi u kerelas la paťivales. So hin pre late, abo pro aver Roma namanušeskero? Oda, hoj den te chal le žobrakos, lena les the te presovel, jekhetane pen savore rado dikhen u ažutinen penge, tumenge pes ada dičhol namanušeskero? Na, jon hine bare jileskere manuša u vašoda tut kamav, Muršoro,“ phenďa o thagar u sas o bijav.
ADAMOVÁ, I. – ADAM, G. 2015. Rozprávky v slovenskom a rómskom jazyku. Bratislava: ŠPU, 2015. s. 50-57. ISBN 978-80-8118-157-3. https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/rozpravky-slovenskom-romskom-jazyku.pdf