Pozitívna psychológia vznikla ako reakcia na dlhodobé jednostranné zameranie psychológie na problém, deficit a bolesť. Tradičný prístup viedol k dôležitým poznatkom o tom, čo človeka zraňuje, no zároveň akoby v pozadí zostávala otázka, čo ho uzdravuje a posilňuje. Práve toto pole začala napĺňať pozitívna psychológia. Nie ako lacné pozitívne myslenie, ale ako vedecký výskum toho, čo v nás podporuje vitalitu, odolnosť, zmysel a spokojnosť. Zameriava sa na pozitívne emócie, silné stránky charakteru, medziľudské vzťahy, vnútornú motiváciu či podmienky, v ktorých môžeme individuálne aj ako spoločnosť prosperovať. Výskumy ukazujú, že aj malé, no opakované psychologické zásahy môžu mať dlhodobý vplyv na duševnú pohodu. Aj štúdie preukázali, že jednoduché aktivity ako napr. „tri dobré veci denne“ alebo rozvíjanie vlastných silných stránok dokážu zvýšiť prežívané šťastie a znížiť depresívne príznaky až na niekoľko mesiacov.
„Pozitívna psychológia nás neučí prehliadať bolesť. Učí nás všímať si aj to, čo nás cez ňu môže preniesť …“
Tiež ja sám v praxi neraz vidím, že ľudia nepotrebujú vždy hlbokú analýzu minulých zranení. Ale skôr návrat k tomu, čo je v nich zdravé, silné a životaschopné. Objavujem to aj v príbehoch svojich klientov. Ako napríklad nedávno istá mladá žena, ktorá neprišla s konkrétnym problémom, ale s pocitom prázdnoty, únavy a akéhosi tichého vyhasínania. Nič sa jej vyslovene nedarilo, ale ani nič nebolo vyslovene zlé. Hovorila o tom, že akoby zabudla, kto je a čo má v živote zmysel. Nešlo o depresiu, skôr o stratu kontaktu s vlastnými hodnotami. V terapii sme sa preto nezaoberali len tým, čo jej chýba, ale aj tým, čo kedysi fungovalo. Otázky typu: „Kedy ste sa naposledy cítili živá ? Aké vaše silné stránky ste prestali používať ? Čo vás kedysi inšpirovalo …?“ postupne prebúdzali zabudnuté zdroje energie a chuti do života. Ukazovalo sa, že riešením nie je potlačiť bolesť, ale rozšíriť vnútorný pohľad tak, aby sa doň zmestila aj radosť, odvaha či nádej. Práve v tom je sila pozitívnej psychológie. Učí nás, že negatívne emócie sú prirodzené a legitímne, no nereprezentujú celý obraz nášho psychického sveta.
Aj keď prežívame utrpenie, zároveň môžeme prežívať nádej. Aj počas stresu môžeme cítiť blízkosť či vďačnosť. Emócie nie sú čiernobiele a život nie je len o tom, čo nefunguje. Pozitívna psychológia neromantizuje realitu. Nerobí zo života „cukríkový príbeh“, ale realisticky poukazuje na to, že človeka nemožno stabilizovať len tým, že sa odstránia jeho problémy. Odstránenie symptómov ešte neznamená, že človek bude šťastný, zrelý či spokojný. K pozitívnemu životu nestačí „neprežívať utrpenie“, rovnako ako nestačí odstrániť burinu zo záhrady, aby začala kvitnúť. Kvitnutie prichádza až vtedy, keď človek pestuje to, čo je v ňom dobré. Dôvod, prečo sa tento prístup presadil, spočíva aj v tom, že prílišné sústredenie na patológiu môže postupne viesť k skreslenej optike. Ak psychológ dlhodobo vníma ľudí najmä cez ich problémy, môže mu uniknúť zdravá, tvorivá a hodnotová stránka človeka. Tak ako lekár, ktorý vidí pacienta cez diagnózu, môže zabudnúť na jeho osobnosť, sny či potenciál.
Pozitívna psychológia preto tento jednostranný pohľad vyvažuje. Pripomína nám, že v jednom človeku prebiehajú súčasne záporné aj kladné procesy. Môžeme cítiť smútok a súčasne odhodlanie. Môžeme byť ubolení a aj tak cítiť nádej. Psychológ Seligman definoval pozitívnu psychológiu ako vedu, ktorá skúma pozitívne emócie, pozitívne črty osobnosti a pozitívne inštitúcie. Zameriava sa teda nielen na to, ako žiť bez psychických ťažkostí, ale ako žiť dobrý, naplnený a hodnotný život. Medzi pozitívne emócie a zážitky, ktorým sa venuje, patria radosť, záujem, uspokojenie, optimizmus či stav „flow“, ktorý popísal maďarský autor Mihály Csíkszentmihályi. Zo silných stránok skúma odhodlanie, vytrvalosť, múdrosť, odvahu, láskavosť či kreativitu. A napokon skúma aj to, ako fungujú komunity, organizácie a spoločnosť, ktoré podporujú ľudskú dôstojnosť a rast. To všetko sú oblasti, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu nášho života. Mnohé štúdie potvrdzujú, že priaznivé emócie a uvedomovanie si vlastných silných stránok pôsobia ako ochranné faktory pred depresiou, úzkosťou či vyhorením. Autorka Barbara Fredricksonová vo svojej teorii „broaden-and-build“ (rozšír a buduj) ukázala, že pozitívne emócie mozog „otvárajú“, rozširujú naše uvažovanie a pomáhajú budovať trvalé psychologické zdroje, od kreativity až po odolnosť.
„Ľudská sila sa často ukáže práve v momente, keď prestaneme podceňovať svoje pozitívne vlastnosti …“
Príbeh spomínanej klientky ukazuje na to, že niekedy nepotrebujeme dramatické životné rozhodnutia, aby sme sa vrátili k sebe. Často stačí malé, citlivé zastavenie. Uvedomiť si, za čo sme vďační, komu sme blízki, kde sme v minulosti čerpali silu. Možno je to krátka prechádzka, rozhovor s priateľom, návrat k činnosti, na ktorú sme zabudli, alebo chvíľa, v ktorej sa spýtame sami seba …kto som, keď nefungujem len na riešenie problémov ?“ Ak by sme mali posolstvo pozitívnej psychológie zhrnúť do jednej vety, znelo by asi takto: v každom človeku je prítomný zdroj zdravia, sily a rastu – a často stačí malý podnet, aby sa znovu objavil. Môže to byť spomienka, rozhovor, terapia alebo chvíľa ticha, v ktorej sa po dlhom čase obrátime k sebe. Pozitívna psychológia nám pripomína, že aj keď prichádzame s problémom, nemusíme z terapie odchádzať len s pomenovanou bolesťou, ale najmä s hlbším pochopením toho, čo je v nás dobré, hodnotné a životaschopné. A možno práve to je cesta, ktorá dokáže človeka posunúť ďalej, než by dokázalo samotné riešenie problémov.
📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)